Nemecký cyklista Tony Martin, nový kráľ individuálnej časovky, sa narodil 23. apríla 1985 v Cottbuse. Ako dieťa zažil cennú skúsenosť a zdá sa, že odvahu má jeho rodina v krvi. Spoločne utiekli cez Maďarsko do Západného Nemecka a to tesne pred pádom Berlínskeho múru. Cyklistike sa začal venovať až v časoch demokracie v roku 1999. Prešiel niekoľkými nemeckými tímami a kvôli športu nemal čas ani na školu. V roku 2001 sa preto vrátil do východného Nemecka a študoval športovú školu v Erfurte.

 

Neskôr tu dokončil aj vysokú školu a stal sa policajtom. Fyzickou kondíciou patril k najlepším, ale na pochôdzky nemal čas. Dokonca mu patrila hodnosť seržanta, no kvôli cyklistike neskôr nechal povolanie policajta iným. Každopádne, vždy bol tvrdý chlapík a dodnes ho prezývajú Der Panzerwagen, teda obrnené vozidlo. V podobnom duchu sa vyvíjala i jeho kariéra, už v roku 2003 naznačil potenciál titulom nemeckého šampióna v časovke juniorov.

 

Vyhliadol si ho tím Gerolsteiner a v roku 2005 si v drese tohto tímuTony vyskúšal aj profesionálnu cyklistiku. Vybojoval prvé medzinárodné víťazstvo v časovke na Regio Tour. Počas ďalších dvoch sezón pôsobil v kontinentálnom tíme Thuringer Energie. Pripísal si ďalších päť víťazstiev a obliekal si žltý dres na Tour de l'Avenir, neskôr mu ho zobral Bauke Mollema. Nemec aj na tomto najvýznamnejšom podujatí pre mladých cyklistov dokázal, že patrí k najtalentovanejším cyklistom.

 

V roku 2008 vstúpil medzi elitu v drese HTC. Ako zelenáč získal štyri víťazstvá, z toho tri v časovke. Odkrútil si premiéru na Grand Tours, na Gire skončil na 128. mieste. Prvýkrát sa na špičkovej úrovni postavil aj proti Cancellarovi, pri Švajčiarovej víťaznej časovke na Okolo Poľska skončil šiesty. Potom na MS obsadil výborné siedme miesto.

 

Počas ďalšej sezóny ukázal svoje kvality aj v kopcoch, veď ovládol klasifikáciu vrchárov na Paríž-Nice a Okolo Švajčiarska. Potom dvanásť dní obraňoval biely dres na Tour de France, zobral mu ho Andy Schleck. Na konci sezóny pridal k týmto úspechom ešte bronz z časovky na MS v Mendrisiu. Týmito výsledkami si vybudoval pozíciu lídra aj na celkové poradie a získal si dôveru vedenia tímu. Dopredu ho tlačili i sponzori, keďže Nemecko je veľký trh a čiastočne to ukrátilo o príležitosti Petra Velitsa.

 

Samozrejme, Tony Martin je kvalitný cyklista, ale potrebuje ešte dozrieť. V roku 2010 prenikol do popredia aj na ďalších špičkových podujatiach. Prvýkrát sa stal nemeckým majstrom v časovke, vyhral Eneco Tour a časovky na Okolo Kalifornie, Okolo Švajčiarska. Navyše v Kalifornii prvýkrát zdolal v časovke najväčšieho konkurentaCancellaru. Na TdF si znova vyskúšal biely dres a z MS si odviezol ďalší bronz.

 

Rok 2011 je zatiaľ pre Tonyho Martina najúspešnejší. Získal dvanásť víťazstiev, z toho osem vo World Tour. Ovládol časovky na Tour Algavre (aj celkovo), Paríž-Nice (aj celkovo), Okolo Baskicka, Critérium du Dauphiné, TdF, Vuelte, Okolo Pekingu (aj celkovo) a Chrono des Nations. Španielsku Vueltu nedokončil, lebo sa pripravoval na vrchol sezóny, časovku na MS. V Kodani potvrdil svoju úspešnú sezónu a prvýkrát získal titul majstra sveta v časovke. Symbolicky sa stal novým kráľom cyklistickej časovky. Dokazujú to nielen MS v Kodani, ale aj štatistiky, keďže porazilCancellaru v časovke v pomere 9:5.

 

V sezóne 2012 chcel Tony Martin prezývaný Der Panzerwagen zostať najlepším časovkárom a získať pre Nemecko zlatú medailu na olympiáde. To sa však nestalo skutočnosťou najmä kvôli zrodu nového superčasovkára Sira Bradleyho Wigginsa. Brit Martina v každej časovke porážal a inak tomu nebolo ani na domácej OH. Nemcovi muselo stačiť druhé miesto a kov strieborného lesku. Zlato však predsa len u seba doma po sezóne 2012 mohol vystaviť. Dokonca dva. Stal sa majstrom sveta v individuálnej aj tímovej časovke, keďže sa šli bez Wigginsa. Okrem toho celkovo vyhral preteky Okolo Belgicka a svoje obľúbené Okolo Pekingu už po druhý raz v kariére. Jeho snom z mladosti zostáva žltý dres na TdF, ktorý si túži obliecť aspoň na jeden deň.

 

Ročník 2013 naplno ukázal výnimočnosť Tonyho Martina, ktorý v jeho priebehu len dvakrát nevyhral svoju najobľúbenejšiu disciplínu. Najskôr to bola kopcovitá časovka naTour de France a potom podobná na Vuelte, kde ho pokoril len Cancellara.  Inak na plochých profilov jednoducho nemal konkurenicu. Tie najdôležitejšie vyhral na Starej Dáme a na Majstrovstvách sveta, počas ktorých nenechal nikoho na pochybách, kto je zaslúženým kráľom. Pochopili to aj Wiggins a Cancellara. Okrem toho vďaka jazde proti chronometru znovu celkove vyhral Okolo Belgicka a Volta ao Algarve. V novej sezóne by rád využil svoju výkonnosť aj na iných povrchoch.   

 

Tony dnes patrí k ťahúňom novej generácie nemeckých cyklistov. Získal aj titul najlepší nemecký cyklista. Typická je preňho bojovnosť a sila, s výškou 186 cm patrí k vyšším cyklistom. Býva na brehu Bodamského jazera, ktoré spája územia Nemecka, Švajčiarska a Rakúska, no kuriózne nie je oficiálne rozdelené. Cez jazero tečie rieka Rýn a je tretie najväčšie v strednej Európe. V okolí je nádherná príroda, ktorú máTony rád. Miluje tiež svoju rodinu a kamarátov. Rád počúva hudbu, pri bicyklovaní najčastejšie rýchle skladby v štýle Rnb alebo Techno.

 

 

Najväčšie úspechy:

Majster sveta v časovke 2011, 2012, 2013